Lapšanský v Stoke

Myšlienka priblížiť vážnu hudbu a jej interpretov mladému obecenstvu, ktoré ešte nenašlo cestu do koncertných siení, vznikla počas rozhovorov členov súboru. V roku 1997 sme oslovili Mariana Lapšanského, jedného z najvýznamnejších slovenských klaviristov (a Marekovho suseda), ktorému sa nápad zapáčil. Podujatie zastrešilo Združenie Stoka a Malomestská osvetová agentúra, podporilo ho Hudobné informačné stredisko Hudobného fondu. V duchu Schönbergovej myšlienky priblížiť „vážnu hudbu“ robotníctvu sme koncerty nazvali abonentnými – a Lapšanský sa stal „hlavným dodávateľom“ sólistov.

Dramaturgia mala niekoľko línií: Koncert-Ária (sólista uvedie známy koncert alebo áriu v sprievode Požoňu: Griegov Klavírny koncert a mol, Saint-Saënsov Violončelový koncert, Mozartova Romanca z Koncertu d mol, Poulencov Koncert pre dva klavíry, ária Rusalky), Sólo (hviezda zahrá „drobnosť majstra“ – Let čmeliaka, Fibichove Nálady, dojmy a upomínky, Chopinova mazúrka), Dedičstvo symfonickej hudby v malomestskej úprave (Also sprach Zarathustra, Beethovenova Piata, Janáčkova Sinfonietta, Carmina burana, Brucknerovo Scherzo), Uhorské tance štvorručne a Najväčšie údery – úpravy filmovej a populárnej hudby (Mission: Impossible, X-Files, Dallas, Eurovízia, Munsters, Tomorrow Never Dies). Keď Slovenská filharmónia v Redute hrala Poulencov Koncert pre dva klavíry, Požoň s Indjićom a Lapšanským ho zahrali na druhý deň o pár sto metrov ďalej – na dvoch pianínach.

Päť koncertov

• I. · 3. 12. 1997 – Marian Lapšanský; Grieg, Erkel (Hazám, hazám z Bánk bána), Fibich; Ilja Zeljenka na bubne. Koncert vyvolal búrlivý ohlas publika a polemiku v Hudobnom živote: Tomáš Horkay napísal Lapšanský v Stoke alebo Triumf ničotnosti („Griegov klavírny koncert … si nezaslúži taký krutý trest v podobe karikatúry“; „na 2. abonentný koncert určite nepôjdem“), Meška Puškášová Stoka – alebo Horká slza o hudbe. Názov Triumf ničotnosti sme si od pána Horkaya s vďakou požičali pre všetky ďalšie koncerty.
• II. · 10. 6. 1998 – Bárta a Lapšanský v Stoke (Večery novej hudby): Jiří Bárta – violončelo; Saint-Saëns, Dvořák, Rimskij-Korsakov, Beethoven, Brahms, Suita alla Požoň. „Bola to vážne mienená recesia, ale mne sa to páčilo,“ povedal Bárta pre Hudobný život.
• III. · 13. 12. 1998 – Hajóssyová a Lapšanský v Stoke: Magdaléna Hajóssyová – soprán, dirigent Adrian Rajter; Janáček, Schubert, Britten, Mozart, Suchoň, Smetana, Dvořák (Měsíčku na nebi hlubokém), La Monte Young: Composition 1960 #7.
• IV. · 10. 4. 1999 – Eugen Indjić a Marian Lapšanský v Stoke, koncert na podporu divadla, dirigent Marián Lejava; Bruckner, Fibich, Dvořák, Glass, Brahms, Bartók, Chopin, Sting, Poulenc. Záznam si môžete vypočuť nižšie.
• V. · 6. 12. 2002 – Mikuláš v Stoke: Piaty triumf ničotnosti – Peter Mikuláš a Stanislav Beňačka – bas, Marian Lapšanský; Najväčšie údery: Vltava, Priečelia, Stvorenie, Hudba, Model, Vesmírom, Klavírny koncert, Valčík, Granada, Finále.

Pozvaním hostí sme sa vzdali kontroly a to bol aj koniec cyklu: podľa Piačeka najväčší humor vznikal z priameho, vážneho hrania – Indjićova Chopinova mazúrka na pianíne bola veľmi účinná – kým klišé vážnej hudby hrozili, že sa vtip stane príliš lacným.

Odrazu však príde Marian Lapšanský a na vŕzgajúcom pianíne začne predvádzať nejaké kusy z Fibichových Nálad, dojmov a upomínok. Spočiatku to vyzeralo komicky, no publikum (t. j. maličké, ale do posledného miesta zaplnené priestory divadla STOKA) o chvíľu počúvalo vážne a pozorne. Napokon, bol to vcelku slušný Fibich. Spomienka na Umenie.
— Tomáš Horkay: Lapšanský v Stoke alebo triumf ničotnosti (Hudobný život 2/1998)

Ak chcete v Bratislave získať punc tolerantného koncertného poslucháča a prežiť nezvyčajné hudobné zážitky, nuž „abonentné koncerty“ v Stoke sú na to dosť dobrým miestom, lebo tu sa na sláve MKO PS občas priživia aj zahraničné hviezdy. … Spolu s Lapšanským si do životopisov bude písať už aj Eugen Indjič, že „koncertoval v Stoke“.
— Melánia Puškášová: Z Reduty do Stoky (Hudobný život 5/1999)