Slávy dcéra

The Daughter of Glory – po slovensky Slávy dcéra – je skladba Mareka Piačeka na verše Jána Kollára (1793–1852), rodáka z Mošoviec, evanjelického farára v Pešti a básnika slovanskej vzájomnosti. Jeho Předzpěv k básnickej skladbe Slávy dcera (1824) je napísaný časomerným veršom, hexametrom, ako Homérove a Vergíliove eposy – a začína veršom, ktorý poznajú generácie žiakov na Slovensku aj v Čechách:

Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím, někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
— Ján Kollár, Předzpěv (1824)

Predspev je žalospev nad zaniknutými Slovanmi medzi Labe, Vislou a Dunajom a zároveň mravná výzva: Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou. Požoň z neho urobil rap. Antické dlhé a krátke slabiky sa stretli s pravidelným beatom kaviarenského kvarteta a rapovali Marek Piaček a Jozef Chmel. Prvý verš – Aj, zde leží zem ta… – sa stal refrénom.

Prednáška o problematike hexametra

Aby bolo jasné, že ide o vec vedecky podloženú, predchádzala živému uvedeniu v Divadle Stoka v roku 1998 Prednáška o problematike hexametra. Predniesol ju Jozef Pavlovič, teológ a jazykovedec. Záznam prednášky aj s nasledujúcou skladbou je na SoundCloude Mareka Piačeka.

Skladba potom zaznela aj v estráde Prepad v Stoke (1999) a zostala v repertoári súboru ako Slávy dcéra. Je to Požoň v kocke: národná klasika, školská povinnosť a antická metrika, podané s vážnou tvárou v žánri, ktorý by si s Kollárom spojil málokto.